Zobrazujú sa príspevky s označením Moj pribeh. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Moj pribeh. Zobraziť všetky príspevky

štvrtok 28. augusta 2014

Ako vyzerá môj deň - 2. časť



pokracovanie 1. casti


Obed. Obed je čas na proteíny, teda bielkoviny. Na to netreba zabúdať. Je jem minimálne 2x denne proteinové jedlá. Môj obed, keďže nejem mäso (až na ryby) sú skoro vždy obilniny a strukoviny spolu. Je kvantum obilnín (celozrnná ryža ktorej je viac druhou, quinoia, kuskus, jačmeň, proso...) a taktiež veľa strukovín ktoré stiedam. Kto chce jesť mässo, toto je skvelý okamih si nejaké urobiť. Pri mäse ide o to aby bolo chudé, bez kože a ideálne bez chemického sajrajtu. Ideálne upravené na prírodno určite nie smažené.
Zvyčajne mám  na obed len jeden varený chod a k nemu si dám šalát alebo zeleninu. Alebo si urobím teplú polievku so strukovín a ako druhé si dám seitan alebo tofu so zeleninou. Alebo si uvarím zeleninu (fazuľky, ružičkový kel, brokolicu, artičoky...) a k nim tanier strukovín. 

Poobede (nemyslím tým hneď ako som dojedla) zvyknem cvičiť. Ako niekto kto trpel silnými bolesťami chrbta a rozhodol sa dať si ten chrbát do poraidku (napriek blbým rečiam lekárov, že si mám zvyknúť na bolesť chrbta, lebo koho už len dnes nebolí chrbát). Ja cvičím denne - najmä strečink.  Mimochodom, už viac ako rok nemám bolesti chrbta, aj keď dať môj chrbát doporiadku je ešta nadlho. Dnes ale dokážem zdvyhnúť a niekam odniesť aj moje 30 kilové dieťa a môj chrbát z toho nemá krízu. V minulosti som si nemohla dať na krk vlnený šál či vôbec nosiť kabelku lebo som potom mala silný svalový zápal a pár dní strávila v bolestiach.
Mám môj na mieru urobený cvičebný plán od odborníka.  Občas keď mám privela energie, tak tancujem Zumbu na Nintende wii a len sa pochabo teším z pohybu (mimo rytmu a sotva koordinovaneho ako by malo byť ale o to zábavnejšieho). 
Inak ja sa snažím – čo je pre mamu malých detí nerealizovateľné- ísť si poobvede lahnúť. Je to zdravý zvyk a ak máte možnosť si ísť poobede odpočinúť, doprajte si to. Ja tu možnosť nemám ale snažím sa denne aspoň na 15 minút meditovať (čo je tiež silné slovo a velky ideál v domácnosti s dvoma dvojičkami a jedným psom).  Náš byt a ticho akosi nie su kompatibilné. Ale proste si aspoň natiahnem chrbát, zavriem oči a rátam koľko potrvá kým ma deti nájdu. 

Olovrant. Ja olovrantujem vždy o 16tej s mojím deťmi. A vždy je to niečo iné. Faktom ostáva, že desiata a olovrant sú dve zradné jedlá, kde človek rýchlo naberie vela kalorii lebo má pocit že sa musí riadne najesť a že to že si zobne tu a tam mu akosi prejde bez povšimnutia. Ja zvyčajne na olovrat premýšlam čo som jedla a či má moje telo všetko čo potrebuje. Ak mám pocit že som jedla málo obilnín, dám si celozrnný chleba s niečim (inak toto je u mňa často posledné jedlo keď jem múčne jedlo. Na večeru sa im už radšej vyhnem). Ak mám pocit že som na obed mala málo tukov (ideál je jesť aspoň 2 lyžice kvalitného oleja denne) tak si dám zmes semienok s ľanovým olejom alebo mrkvu s olivovým olejom.
Vela sa píše o potrebnosti a škodlivosti oleja. Sú teórie že olej, akýkoľvek škodí. Ja sama mám na oleje (teda tuky) rozporuporný názor, ale osobne sa radím skôr k zástancom umierneného prístupu. Iným slovom   si myslím, že síce pečeni škodí veľa tuku ale ničí ju aj jeho nedostatok. Pečen tuk a aj cholesterol potrebujete a ja nesúhlasím s jeho úplným vysadením z diety, čo je veľmi populárna rada pri chudnutí (taktiež nesúhlasím s dietami ktoré sú nízko karbohydrátové. Telo potrebuje všetko. Otázka je koľko, kedy a v akej kvalite). 
 Ak poobede nemám veľmi hlad, niečo si odšťavím. Ak mám veľký hlad dám si nejaké celozrnné sušienky. Je to rôzne. Ak mám pocit že umieram od hladu, normálne si uvarím teplú paradajkovú polievku, pozriem sa von oknom a potvrdím si, že svet sa nezrútil.  Občas (vrámci pokusu či to svet unesie alebo sa zrúti) si dám malý kusok horkej čokolády alebo sezamovú chalvu (bez mlieka) ktoré sú síce veľmi kalorické ale zároveň sú rýchly zdroj energie. Zatail aj svet aj moja váha nemenne stoja.
Ak chcete typ, najma na začiatku bol olovrant u mňa to obdobie keď som potrebovala sladké. Proste som so sebou celý deň bojovala, ale teda poobede to treba. Tak som sa naučila so sebou „vybabrať“. Chuť sa dá oklamať. Trebars som si zobrala ten polistirenovy chleba, natreha ho trochou džemu a dala navrch kopu kakaa. Kakao je vďačný pomocník. Keď máte chuť na sladké, posypte si niečo dietné kakaom. Alebo som si rozkrojila grep napoly a posypala ho kakaom a kokosom. Skúste improvizovat. Trik je v tom ochutiť niečo málo kaloricke, čo vás zasýti. Ja som trávila veľa času premýšľaním ako porazím a vybabrem s mojim maškrtným jazykom. Trik je vlastne v dochutení jedla. Mne sa najviac osvedčilo kakao, kokos a škorica. Aj nudné sa stane zaujímavým.

Večera.  U mňa je večara zvyčajne tofu, seitan alebo ryba a zelenina. Už nejem strukoviny a nejem ani obilniny (chleba, cestoviny a pod). Nejem ani polotovory (rôzne sojove hamburgery a pod.). Ak jete mäso, toto je priestor preň. Večera musí byť o proteínoch nie o karbohydrátoch. Telo potrebuje slušné jedlo na noc, aby vydržalo do rána. Určite si na večeru nedám tanier cestovín.

Posledná vec sú porcie. Faktom je, že kedysi som jedávala veľa. Keď som sa prihlásila do centra na chudnutie a predložili mi môj jedálniček, povedala som im či chcú aby som umrela od hladu? Dnes s obmenami sa ho držím bez väčších ťažkostí. Vela je o zvyku. K vela veciam som sa prepracovala postupne a zo začiatku boli nemysliteľné. Dnes naopak mi prospievajú a cítim sa dobre.  Dôležité je aby ste denne prijali minimálne 1.300 kcal (Pod túto hranicu sa nemá klasnať. Telo tie kalórie potrebuje.), jedli 5x denne a neboli hladné.
U mňa veľka výzva bola a je NEDOJEDAŤ len preto lebo to je uvarené. Občas samu seba škádlim vetou: alebo to čo je naviac uložíš v chladničke, alebo ti to tvoje telo uloží na zadku.“ Snažím sa riadiť pocitom sýtosti. Akurát že ten sa zvykne dostaviť s oneskorením a pre niekoho ako som ja (čo jedáva rýchlo a žiaľ často za pochodu - lebo veď povedzte už len malým deťom že nech trpezlivo počkajú, kým sa rozhodnete či už máte dosť.) je to potom veľka výzva spomaliť. No snažím sa nejesť len preto lebo to mám naložené alebo lebo predsa tu poslednú naberačku nenechám v hrnci. Čo sa mi osvedčilo je predstaviť si že na tom tanierti je nekonečné kvantum jedla. Nedojediteľné. V tom bode sa musím zastaviť sama a nezastaví ma dojedenie. Nemôžem sa tým riadiť, musím dojesť keď mám naozaj dosť. Ja viem, človek sa cíti akosi previnilo keď nedoje, akosi neuspokojene – to mám akože vyhodiť, to by sa mamička a teta družinárka hnevali? Ale faktom je, že človek neje aby niekoho potešil ale je kvôli sebe.
Tiež keďže máme psa, si hovorím, že niečo z mojej porcie mu musím nechať a podeliť sa (milovníkov zvierat môžem upokojiť, že mu to nedávam, on to aj tak nechce lebo je to prevažne zelenina a ponúknuť mu ju znamená že mi to oplatí urazeným pohladom).   

Súčasťou starostlivosti o seba je aj dopraviť svoje telo včas do postele e dopriať mu odpočinok.

Toto sú zhruba moje zdravé zásady ktoré prospievajú mne. Tešia ma a robia ma spokojnou. Vašou úlohou je nájsť si tie svoje a ak budem môcť rada vám v tom pomôžem. Takže hor sa na to....

---


PS: ešte niečo dôležité musím dodať. Spôsob ako ja jem, opakujem odráža moje potreby ale odráža aj moje vedomosti. Vela vecí som vyradila z môjho jedálnička. No nie bezhlavo. Ja sama sa hnevám a nesúhlasím s tým keď napríklad niekto prejde na vegetariánsku stravu a jediné čo vie je že byť vegetariánom je o nejedení mäsa. Tak to teda ani omylom nie je pravda. Vegetariánstvo (ja sama nejem mäso s prestávkami už 20 rokov) je hlavne o tom, kde nájdem živiny (napríkald amikodyseliny či železo) keď nie v mäse. Keď niečo vyradíte musíte vedieť čím to dostatočne nahradíte. Môžte to vyradiť a prežijete, ale musíte vedieť. Tu už naozaj začína komplikovaná teória. 


Ak sa niekto pýta či som chudokrvná, lebo nutne musím byť, prikladám moje posledné výsledky z odberu krvi (sú z 13.8. 2014 teda len dva týždne staré).Nie nie som chudokrvná, nemám dôvod byť. Ale opakujem ja už po tých rokoch viem kde nájdem živiny a to posledné čo ja doporučujem je bezhlavo vylúčiť z jedálnička všetko „zlé“...ak niečo chcete vylúčiť, opakujem mlieko a cukor sú dve veci ktoré nepotrebujete a hravo si ich v strave nahradíte najmä ak jete dostatok zeleniny (najme tmavej, listovej).

                      Emoglobina je hemoglobín (ja mam 13 a norma je 11,5 - 16)                   

 

Ako vyzerá môj deň - 1. časť



Dlho som sama so sebou bojovala či napísať tento článok. Mnohé sa ma na to pýtate. 
Je pár dôvodov prečo písať o tom nepokladám za dobrý nápad….


1.       Moj jedálničej je Môj. To znamená že je postavený tak aby vyhovol mne, uspokojoval a tešil ma, aby posilňoval orgány ktoré ja potrebujem posilniť a celkovo aby mi pomohol. Niekomu inému môže byť na nič, lebo má iné zvyky a potreby. Môj muž sa stravuje inak ako ja lebo jeho telo je iné. Ja neverím v univerzálne diety. Som zástanca toho že človek musí pochopiť všeobecné pravidlá hry (o ktoré sa snažím postupne podeliť) a potom musí poznať sám seba. A keď toto dá dokopy môže postupné a trvalé robiť zmeny ktoré vám budu vyhovovať. Čo ma posúva k druhému bodu:


2.       Postupné zmeny. Ja som prvý krát zavítala k dietologičke v roku 2008. V roku 2011 som definitívne zhodila moju váhu a vlastne teraz už nie som na diete, len si udržujem váhu. Od roku 2008 sa taktiež veľmi aktívne začala zaujímať o zdravú výživu (keďže mám autoimunitnú chorobu a chcela som vedieť,  čo dokáže strava dať ľuďom ktorým lekári pripomínajú že prognózy v ich prípade nie su.) Za tie roky som už čo to na sebe odskúšala v snahe pochopiť či to pre mňa bude alebo nebude fungovať. Takže môj jedálniček nie je niečo čo som radikálne zrealizovala zo dňa na deň. Ja verím v pomalé ale trvalé zmeny a zlepšenia ak majú byť udržateľné. Ak raz niečo zmením, už sa nechcem vrátiť k pôvodnemu zlozvyku. U mňa ako prvé letelo z jedálnička von mlieko. A po prvý krát po rokoch som dokázala znížiť dávky liekov pod hranicu ktorá sa zdala byť nedosiahnuteľná. Ako druhé som vysadila pred rokom a pol cukor. A pri oboch prípadoch cítim zlepšenie. Dlhé mesiace som bojovala s Candidou (plesne) a lekári ma trápili každý mesiac inou terapiou. Prestalo ma to s nimi baviť. Na dva mesiace som vysadila lepok, všetko sladké a candidu som vyhladovala na smrť. Keďže ju nechcem naspäť tak aj podľa toho sa stravujem.     


3.       Musíte sa mať radi. Nemôžete sami seba nútiť do niečoho čo vidíte inde. Myslím to vážne. NEPOROVNÁVAŤ SA. Kráľovna je vždy len jedna a ani omylom sa nepozerá na iné ženy a neporovnáva sa. Je si vedomá svojej hodnoty. V každej z vás je kráľovna a kočka a to že vám to doteraz nik nepovedal nezmanená že to tak nie je alebo že máte správať akoby ste boli čosi menej. Nie netrepem a nie nie je to klišé. Kedy sa už príjmente o oceníte? Viete kedy som ja sama prijala seba? A teraz si všetci povedia – keď si schudla 45 kíl, to je jasné. Nie, nie je to tak. Prijala som sama seba, keď ma moja choroba pripravila o vlasy, kortizón mi nafúkol tvár (a pridal 15 kíl), nemohla som chodiť a vyzerala som ako ohavné monštrum. Doslova. Niekde je k tomu je môj článok na blogu SME. Pripnem vám ho do komentov ak chcete detaily. Ocitla som sa v obchode kde predávajú parochne, sediac pred nasvieteným zrkadlom ktoré iba zvýrazňovalo moju plešatosť. V tom bode som sa pozrela na tu statočnú ženu čo všetkú tu bolesť znáša a pocítila som nesmierny obdiv k môjmu telu. Tomu ohavnému, tučnému a nepeknému. A začala som mať s ním súcit. Prestala som s ním bojovať. To musíte pre seba urobiť aj vy. Prestať so svojím telom bojovať a prijať sa také "nedokonalé" aké ste. Ja som sa dokázala prijať vtedy. Tak to teraz dokážete aj vy, princezné moje. :-D   <3

4.       Na druhej strane je tiež pravda, že človek občas potrebuje inšpiráciu aby zbytočne netápal a nemrhal energiu. Ja sama som dlhé roky pátrala po “Mojej magickej kombinácií”. Mám doma viac ako 50 kníh len o zdravej strave a skoro denne čítam stránky venovanej zdravej strave. Rada vám ušetrím tu námahu a podelím sa o to čo viem. Nie ako návod, nie ako príkaz, čisto ako jedna z možností….zdravá alternatíva  


Ešťe raz naposledy zopakujem, kým prejdem k detailom: Každý má iné potreby. Samozrejme že univerzálne môžem povedať že nebude nikdy zdravé jedlo z fast foodu. Tak isto ako polotovary a produkty plné ingrediencií ktoré ani netušíte čo vlastne sú. Ja sa snažím jesť jedlo ktoré volám prvotné suroviny. Ak to má reklamu, tak to iste nechem. Ak to má dlhý zozam zložiek tak to nechcem. Ak nerozumiem zloženiu nechcem to. Nechcem žiadne polotovary, ani predvarené jedlá. Jedlo má prísť zo záhrady, z polia a z farmy. Nie z bežiaceho pásu.  Jedlo sa má rýchlo kaziť, lebo je živé a ja chcem aby to živé vo mňe žilo a nie len plniť sa umelinou. Niekde som čítala výrok: čím je dlhšia spotrebná doba, tým kratší bude váš život.“ Asi tak.  
Nespracovaný , ideálne jednozložkový tovar ktorý si sama uvarím. To je podstata mojej stravy. Jem JEDLO, nie tovar a produkty. Ja chcem vedieť čo je v tom čo jem. Toho sa ja držím. 
A tiež uznávam jednoduchosť. Jednoduché a málo upravené chute. Dnes vnímam uplne inak chuť jedla, ako kedysi. Chuť sa cibrí. Takže keď dnes ohŕňate nos nad zeleninou ktorá vám nechutí, vedzte že tá zelenina má svoju chuť ktorú ale vy necítite a potrebujete čas kým vám bude chutiť. Ja rozlišujem aj chuť šalátu a pri niektorých sa mi naozaj zbiehajú sliny lebo chutia báječne. Naopak ak budete jedlo stále dochudcovať, nemáte šancu prečistiť si vnímanie chutí, lebo jazyk bombradujete umelnými stimulami.   
Mám rada striedmosť a jednoduchosť. Celko sa držím umiernenosti v jedle. Je to niečo k čomu som sa rokmi prepracovala. Pochopila som, že jeme privela a už nevnímane potreby, len velkosť porcie. Toľko koľko dnes moderný človek zje, volakedy ľudia jedli iba na veľké sviatky (a to sa hýbali viac). Kto povedal že musím mať 2-3 chody a potom zákusok a potom kávu? A potom sa cítime unavení...ja sa necítim po jedle unavená. Naopak cítim sa plná energie a vitality. Človek po jedle nemá byť unavený a nemá mať chuť na sladké. To je kontorlka ktorá vám hovorí že jete zle a nevyvážene. Že si ubližuejte.
Ja už tiež roky nemám chuť na sladké a keď sa na sladké jedlá dívam, netúžim po nich. Nalákajú ma už. Občas sa mi stane že mám chuť jesť viac ako zvyčajne. Pozorovaním samej seba som si všimla že sa mi to stáva keď som unavená, nevyspatá a vyčerpaná.  V takom období robím len to najnutnejšie a hneď ako môžem idem skoro spať. Ja sa o seba starám. Po pár dňoch moja potreba jesť viac zvyčajne zmyzne. Často je za našími chúťkami čosi úplne iné ako únava, stres a smútok. (Viac najdete v šlánku tu:ako začať)

Ale k veci. Keďže je to komplexné, nebudem se písať len jedlo ale celkovo čo pre mňa znamená zdravý životný štýl...

Takže vitajte v mojom dni…ak dovolíte, povediem vás:

Môj deň zvyčajne začína okolo 5-6 ráno. Vstávam skoro lebo chcem. Je to moja vlastná voľba. Rada vsávam skoro ráno, keď ešte všeci spia. Dáva mi to čas pokojne si zorganizovaž veci. Je to tiež čas keď sa pripravujem na skúšky a učím sa. Je to môj čas. 

Raňanky začínajú pohárom vody. Ale nie tepleho a nie s citrónom. Skôr si do vody rozmiešam ľanové semianka alebo Chia semienka. Počkám až sa na nich utvorí povlak a potom ich vypijem. Tento povlak omnho lepšie prečistí moje telo. Občas si do vody dám lyžičku jablkového octu a to vypijem ako prvé.  Občas si vytlačím šťavu z dvoch pomarančov alebo grepov (najmä v zime) bez vody a to vypijem. A občas nerobím nič. Cielom predsa nie je hneď z rána sa stresovať. Vlastne cielom stravy nie je byť v strese z toho či som urobil všetko na zozname. Máte si to predsa užiť, to nie je drezúra. Je to cesta k prijatí samého seba, nie násilneho tlačenia sa do niečoho (ale pripomínam tiež, že vstávam skoro ráno...Takže ja tiež netolerujem sama sebe výhovorky a lenivosť. Som na seba tvrdá a disciplinovaná. Mám sa rada  a chcem pre seba len to najlepšie a lenivosť to nie je).     

Moje raňajky.... Môj muž zvykne hovoriť  že celý barák presne vie kedy raňajkujem, lebo počuť môj mixér. Je to už asi rok a pol čo som prepadla zeleným smoothies (po prečítaní si knihy Zelená pre živod od V. Boutenko). Keďže som improvizujúci typ človeka, zvyčajne len otvorím chladničku a čo nájdem zmixujem. Jedinjé čo musí byť je ½ avokada  + šalát (je dôležité ho každý deň meniť, pričom čím tmavší, tým lepšie) + rastlinné mlieko a voda (alebo zelený čaj)+......zavisí. zavísi na čo mám chuť a čo mám v chladničke. Občas pridám mättu a už nepridávam výrazne chute. Alebo pridám grep a škoriku a jablčný ocot. Alebo pridám vaniklu a sladké ovocie. Alebo pridám kokos...je veľa možností. Môžte pridať aj kakao...da sa zamraziť ovocie alebo rovno pridať ľad (doporučujem s mättou)....fantazií sa medze nekladú (môžte skúsiť banán, jablko, mango alebo  lesne ovocie či jahody). Osobne mám ale rada jednoduché chute, takže zvyčajne nepridám ovocie.Pravda je, že prakticky sa dá vymixovať čokoľvek (ak máte slušný mixér) a aj samotný facebook je plný stránok o greem smoothie kde nájdete veľa inšpirácií mnohé aj denne. Každý si musí nájsť svoju chuť.  
Sama som tiež zistila, že je pravda, že časom sa chute menia. Na začiatku som chcela viac ovocia v mojich smoothies, teraz naopak si ich robím často čisto zeleninové.  Je dobré začať aj s ovocím a postupne jeho pomer znižovať a nie chcieť hneď začínať čisto zeleninovými smoothie. Pozor na často používane banány, je to vcelku kalorické ovocie. Do smoothie sa tiež nepridáva cukor ani sladidlá.
Ak nemám chuť niečo mixovať alebo mám chuť do niečoho zahryznúť (alebo je priskoro aby som niekoho budila) tak si zvyčajne dám 4-5 celozrnných sušienok (biscotti) alebo ovsene vločky. Alebo sucháre (fette biscottate v Talianku existuju v mnohých celozrnných variantách a sú naozaj chutné).
 Ide o to, že telo bolo celú noc o hlade a na raňajky potrebuje rýchlu energiu a to sú carbohydráty, ideálne celozrnné. Smoothie – mixovana zelenina a ovocie je lahko strávitelne a rychlo z neho vie telo vyťažiť čo potrebuje. Aspoň mne osobne vyhovuje. Mám ich najradšej, keďže ja nerada strácam čas a veľmi ma nebaví ráno dumať nad tým čo si dám. Navyše ak mám doobeda ničo vybavovať ľahko si smoothie zoberiem so sebou a som na ňom celé doobedie. Ale... ako opakuejm často, každy si musí nájsť to svoje. 

U mňa už roky vždy po raňajkach prichádza čas na prechádzku (toto je jeden z dôvodou prečo vstávam skôr ako moja rodina – aby som sa mohla ísť nerušene prejsť kým všetci spia). Ja sa prechádzam každý deň aspoň 30-40 minút. Mám v mobile krokometer. Program ktorý doporučujem nainštalovať si (je ich vela, lahko ich nájdete). Jednak si môžem zaznamenavať čo jem (čo je najme na začiatku neoceniteľné. Človek začne mať predstavu kde mu unikajú kalórie až keď mu to nejaký program na konci dňa zráta). Môj krokometer mi tiež povie koľko kalórií som spálila a koľko minút chodím. Pre mňa je ranná prechádzka základ, čas keď si prečistím myseľ. 
Mala som problémy so žilami a odvetdy beriem zdravie mojich ciev na „veľkú váhu“. Môj názor je, že každý by mal vedieť čo chce počas dňa jedlom posilniť inak riskuje že naopak bude svoje telo bezhlavo oslabovať. Ja jem a správam sa tak, aby som posilnila moje slabé orgány . A cievy su u mňa v zozname toho na čo beriem ohľad a o koho sa starám na prvom mieste. Venujem im veľkú pozornosť a chôdza je niečo čo im prospieva. Tak keď ju potrebujú, ja im ju denne doprajem. 

Desiata. Desiata je u mňa často iba doma odšťavený čerstvý džús, najme v týchto teplých dňoch. Alebo nejaké ovocie (naprikád ananás, lesné ovocie či grep sú veľmi zdravé) či zelenina (uhorky, mrkva či paradajky sú veľmi chutný snack). Alebo orechy (najma mandle a brazilske orechy ktoré si na noc naložím do vody a nechám v chladničke) a nejaké semianka (spolu s ľanovým olejom) a 1-2 sušené ovocie. Občas si dám ryžový craker (podobný tomu polistirenovú chlebu) alebo aj celozrnný chleba. Keď som v meste s kamarátkami, tak môj olovrant je sojové kapučíno. 

Cielom desity je preklenúť to prázdno medzi raňajkami a obedom. Nemá to byť niečo neskutočne objemne. 

Clanok na blogu o sebaprijati: najdete tu

Druhu cast clanku najdete tu 2. cast 

nedeľa 24. augusta 2014

Link na clanok o mne v casopise Zdravie


http://www.pluska.sk/izdravie/chudnutie/evku-ste-dnes-nespoznali-schudla-45-kil-je-z-nej-sexi-kocka.html


Moja biblia chudnutia: inym slovom ako som schudla a co som sa za roky naucila o jedle

Moja priatelka ma poprosila aby som jej prezradila ako sa mne, celozivotnej gulicke podarilo schudnut. Zacala som jej pisat spravu az to vyustilo v tento blog…

Ja som cely zivot bola pri tele. Ako dieta, ako tenager, ako mlady clovek.…Inymi slovom, cele obdobie ked vasa identita stoji a pada na tom ako vas prijma a pacite sa okoliu som ja bola “ten neatrakticny tucko”. V tehotenstve sa moja vaha z dvojciferneho prehupla na trojciferne cislo a ja som presla cez pre mna magicku hranicu 100 kil. A najlepsie bolo, ze som vobec nevyzerala tucne. Ved som este stale mala tvary, len take stedrejsie.
Teraz, uz par rokov sa moja vaha hybe velmi blizko mojej “idealnej vahy” 65 kil (aspon tak mi to vyratali odbornici). 

Moja priatelka sa teda spytala aku zazracnu dietu drzim….nuz je nemam zazracnu dietu. Na diety ani neverim. Ale cosi co mi pomohlo mam: par prostych, ale aj kruto pravdivych pravidiel o chudnuti (ktorych nedodrziavanie sa vzdy mne aj komukolvek koho poznam vypomstilo).

1. Nikdy, nikdy a este raz nikdy NEROB zmeny ktore nemienis dodrziavat navzdy. Este raz precitat! Zabudni na skratky. Nefunguju natrvalo a ak chces byt chuda natrvalo, musis sa drzat zmien navzdy.

Vrcholom hluposti je mysliet si, ze na chvilku zatnem zuby, schudnem a potom sa vratim jest ako predtym….
vazis kolko vazis, LEBO si tolko toho zjedol a kym tak budes jest budes aj tolko vazit. To je matematika ziaden jojo efekt. Vazim kolko toho zjem a kym jem menej vazim menej ale hned ako sa vratim k pozieraniu vsetkeho na co mam chut tak sa vratim k povodnej vahe. Casto ma zaraza ako moze byt niekto tak kratkozraky a neuvedomit si toto? Jojo efekt je iba ospravedlnenie faktu ze po obdobi drastickeho a neprijmeneho odopierania, si sa vratil k povodnym zvykom a telo ti to zratalo aj s urokmi. 

Ja som nikdy dietu nedrzala, proste som urobila trvale zmeny v strave ktorych sa uz roky drzim a mienim sa ich drzat naveky. Nepochybujem ze ked sa vratim k “starym zvykom” vaha mi zas poleti hore a ja sa sice mozem tvarit ako obet jo-jo efektu ale ide skor o to, ze moje zvyky odrazaju moju postavu. Jojo efekt je dan za to, ze clovek che s vahou vybabrat a podvadza. Podvadza lebo si mysli ze existuju skratky. Ze na chvilku sa niecoho zriekne a potom sa vrati k starym zvykom a telo si to nevsimne. Telo neoklames. Telo to vie.
A zabudnite na genetiku. Moja mama a babaka boli pri tele, nie lebo gentika, ale lebo mali zle stravovacie navyky a jedine co som “zdedila” neboli tucne geny ale blby zvyk jest na co mam chut bez rozmyslu a kedykolvek. Zbavit sa zvyku “Dat si nieco ked mam chut” je asi prva zmena na ceste za chudsou postavou. 
Druha je zbavit sa vyhovoriek. Ja som schudla 15 kil na stredne vysokych davkach kortizonu (z ktoreho sa IBA pribera).
Je iba malo ludi ktory maju objektivny motiv preco neschudnu…zvysok hada rychle skratky a aliby.

2. Zabudni na komprimis.


“Iba tento jeden krat”, nefunguje! Ked uz si raz ustanovim “moje pravdila” tak nech su tie moje pravidla svate. 
Svojho casu som bola na vyletnej lodi. To uz bolo v case, ked som mala jasne zadefinvoane co jem a nejem. Vyletna lod je plna labuznickeho jedla, ako z najdrahsej a najvyberanejsej restauracie.  Zadarmo. Viac krat za den. Az do uplneho obzratia sa. Dodnes som na seba hrda ze som pokuseniu odolala a prakticky som radsej stravila dva tyzdne na salate a vlastnych zasobach quinoie a tofu. Keby som aj urobila kompromis, dnes by som uz davno zabudla na lakavu vuonu a chut, no ja si dodnes pamatam aka som silna a skvela, ze som odolala a neustupila ani len o omrvinku. Nie neochutnala som nic.
Mozete sa spytat preco. Odpoved je, ze iste dvere je lahsie nikdy neotvorit a iste povolenia si nedavat. Lebo ak raz ustupim, moje vnutorne maskrtne dieta bude drankat a v slabej chvili sa ani nenazdam a z jednorazoveho kompromisu bude nahlodane pravidlo a kila pojdu hore ani neviem ako.  

Iny odtien kompromisu je, ze nahradite co je “nezdrave” zdravou alternativou…to je tiez hovadina na N-tu. Myslim to vazne. Spominam si ako som raz stala v rade v jednom z tych bio-obchodov ktore tu mame. Predomnou stala asi 120 kilova teenagerka (aspon dufam ze to bola teenagerka inak si neviem vysvetlit tie reci co viedla). Okrem ineho sa stazovala ze sa jej nedari schudnut napriek tomu ze je vegankou (co samozrejme citila nutne zopakovat s patricnou nadradenostou a aroganciou). Pozrela som sa do jej kosika. Mala tam 3 vegan nutelly a obrovsky zasobu vegan majonezy…premyslala som na kieho paroma sa niekto stane vegan, ked potom stale je rovnakym sposobom len to kupi v inom obchode? To iste plati o light sajrajtoch. Iste veci nemaju zdravu alternativu a zbytocne hladate “lepsi” kompromis. Sajrajt je stale len sajrajt a navyse vas navadza na stare chodnicky. 

3. Ja mozem, ja mam aj volbu! Ale rozhodla som sa ze ja nechcem.

Pocas mojej vypravy za chudsim ja som dvakrat bola u dietologa. Raz som chodila do takeho toho centra kde dochadzate na kontroly kazdy tyzden. Bolo to uzitocne, lebo som sa vela naucila o principoch vyvazenej stravy. Su navyse ludia ktory naozaj neschudnu ak nemaju kotrolu a nemusia verejne konfrontovat svoje vysledky. Ja osobne doporucujem “kontorlu”, mat dozor pomaha. 
Na druhej strane mi nerobilo dobre mat zoznam toho co SMIEM a co nesmiem a nadovazok mat aj oznacene dni a hodinu kedy to smiem a v akom pocte. V istom bode som si povadal: “Pocuj draha, smies vsetko! Ja ti to dovolim. Ale mam ta rada a zalezi mi na tebe a tak ti z toho vsetkeho vyberiem to najlepsie, lebo sa o teba staram a zalezi mi na tebe.” A od vtedy neexistuje jedlo ktore nesmiem. Ja som sama sebe panom. Ale chcem byt sama seba najlepsim panom a tak si vyberam co je hodne vstupit do mojho tela. A existuje ohromne kvantum jedla ktore vedome nechcem, lebo je to sajrajt a ja si zasluzim lepsie. No jo, chudutie zo mna spravilo vyberaveho snoba!

4. Uvazuj! V ustach to budes mat chvilu, no v tele a na zadku roky.

A napriek tomu pocuvame jazyk a nie hlavu. Najhorsia, najhorsia mozna veta aku poznam je, ze moje telo vie co potrebuje. Pocula som ju tolko krat az sa stalo synonimom ignorancie. Keby tvoje telo vedelo co potrebuje a co je pre neho najlepsie McDonadl by nebol taky plny, ze ano.

Zratala som si to (pre potrebu tohto clanku) a mam 47 knih o jedle a zdravej vyzive. Ked sa pozriem na jedlo zvycajne viem co obsahuje a preco stoji alebo nestoji za to aby som tym zatazovala svoje telo. Su iste jedla o ktorych som sa este nerozhodla ci ich vezmem na milost alebo nie  (ako kavu ci olivovy olej). A su iste moje otazky (napriklad ohladne vitaminu K) na ktore mi nevedia odpovedat ani odbornici. 
Samozrejme kto ma pozna vie, ze nikoho neokradam o jeho slobodnu volbu jest co chce, ja nie som fanatik. 

Ale som si vedoma toho ze jedlo je dolezite pre zdravie a dobre fungovanie mojho tela. Takze ani omylom nepocuvam co hovori moj jazyk. Urcite nejem na co mam chut a nedoverujem mojim chutiam. Moj jazyk bude mat to jedla u seba iba chvilku. Sice prijemnu ale chvilku. Zvysok casu (hodiny ak nie dni v traveni a v tukovych zasobach aj roky) sa s tym potom bude musiet popasovat moje telo. Preco by ma mal teda komandovat nejaky maly uslintany sval?



5. Co teda jest?

Haha no a tu uz mlcim. Ked chcete mozme sa bavit o tom o com su rozne modne diety ale osobne by som sa im vsetkym vyhla.

Mozem povedat toto: ked vam niekto povie co, kedy a kolko MUSITE jest, podakujete sa utekajte co najdalej. Fakt. Ako niekto kto uz roky vramci relaxu cita knihy o zdravej vyzive mozem potvrdit toto: akekolvek jedlo, dieta a pristup ma vzdy pre a proti a to ze funguje neznamena ze bude fungovat pre vas. Ja neverim v universlany sposob stravy. Su ludia ktori umreli na Atkinsonovej a inych vysoko proteinovych dietach tak isto ako su ludia ktori na nich vyzdraveli. Su ludia ktori sa maju skvelo na vegan diete a su ludia ktorym ublizila.

Pre mna zlate pravidlo je toto: “Prvotne suroviny!”
Ma to viac ako jednu ingredienciu a pochadza to z fabriky? To je dobry dovod aby to clovek nejedol. Pre mna je jedlo o prvotnych surovinach. Ktore potom samozrejme skombinujem a uvarim. Ak to uvaril niekto iny, chcem vediet co do mojho jedla dal. Ak jem vonku, chcem vediet co je v mojom jedle. Polotovary, prefabrikovane jedla a mrazene veci su nieco co nie je hodne mojej pozornosti. Nejem polotovary. Nejem vyrobky. Nejem nahrazky. Jem jedlo- kvalitne (teda prevazne biologicke).

Som nedoverica voci bielej farbe: sol (trochu), cukor (nikdy) a rafinovana muka ci ryza (a cokolvek rafinovane) musi mat dobry dovod preco sa pretrca na mojom taniery. Mlieko a mliecne vyrobky maju uplny zakaz sa ku mne co i len priblizit (V mlieku nie je nic dobre. Je skodlive na tolko mnohych sposobov ze by si zasluzilo samotny clanok. Zabudnite na poucky o vapniku. Keby to bola pravda narody s najvyssou spotrebou mlieka by neboli statisticky aj na prvej priecke v pocte ludi trpiacich na osteroporosu, ze? Zoznam chorob ktorym napomaha je omnoho dlhsi. Zasluzis si lepsie ako mlieko, ktore navyse sluzi na to aby z teliatka vyrastla statna krava.)

Tuky a bielkoviny chcem, mozem a potrebujem, ale som narocna a vyberam si kvalitu. 

Surova strava je zaklad. Kvantum. Obrovse kvantum zeleniny. Kazdy den si odstavujem surovu zeleninu alebo si robim zelene smoothy. Neexistuje zelenina ktoru nejem. Par krat do tyzdna sa zastavim v oddeleni zeleniny a z kazdej si kupim par kuskov (ano tolko zeleniny zjem). A nie, nie som kralik, ked uz tak si radsej prestavujem gorilu. Poznate toho mohutneho a majestaneho primata? Aj on je iba na zelenine. 
Nehovorim ze teraz ma byt salat vas chlieb kazdodenny a nic ine. Pre mna je skor kazde jedlo doplnene aj surovou zeleninou.

Na druhej strane nie som velmi naklonena ovociu, lebo obsahuje cukor a ten zivy kvasinky takze som vcelku opartna s ovocim (tiez sa z neho pribera). Snad len citron, grep a ananas (kvoli istym protizapalovym zlozkam co obsahuje) ma u mna zelenu. A avokado, ktore je kazdodenne pritomne v mojej strave. 
Napad jest ovocie na konci jedla (tak isto ako jest ho na ranajky) je dost zly napad. Ked uz ovocie, daleko od inych jedal a male mnozstvo (aby vam nezacalo fermentovat v tele). 

Ja taktiez jem vela strukovin. A obylnin. Ale jem aj ryby (najradsej z miestneho trhu, co je vyhoda zivota pri mori). Ak je to smazene tak to asi nebudem jest, a ak to jedlo bolo zabite dlhym varenim, tiez zvazim aky ma zmysel tym zatazovat moje travenie. Ak je to plne tuku, predstavim si aku radost tym urobim mojej peceni (nulovu) a radzej to necham niekomu komu je jedno co zje - hlavne ze to pekne vyzera a dobre chuti. Ja a lepok mame velmi nevyvazeny vztah…casto sa mu vyhybam aj cele mesiace, lebo mi zhorsuje zdravotny stav ale taktiez bez neho neviem zit lebo som zavisla na cestvom, vonavom chlebe… a tiez ked idem jest von (co je velmi casto) jedine co mi vedia ponuknut je rozmarinova pizza.

Osobne si myslim, ze niekto moze pokojne jest masso (vobec s massom nemam problem, podla mna niektori ludia nemozu byt na vegetarienskej stave bez ujmy minimlane na psychike) ale tiez by som sa zamerala na kvalitu a spravnu upravu. Ak to masso pogybrim nejakou salsou, ci ho vysmazim v oleji (alebo to zviera zozralo viac liekov a hormonov ako cela vasa rodina dokopy) tak vam blahozelam, prave ste nasli dovod preco to nejest. Inak salama, pastika, parky a zmrazeny hamburger nie je prvotna surovina! Kup si radsej kus steaku alebo poctive file. Nie je pravda ze musis jest masso 14 do tyzdna… radsej kvalitne a menej ako sunt a stale.  

Vela veci v strave je moda. NEEXISTUJE jedno super zdrave jedlo. Zdrave je co je vyvazene a rozmanite! Vseliake Goji, Chia ci konopne semianka, bikarbona do vody a multivitaminy (od tych sa drzte co najdalej!) a ine napady su fajn pomocky (ja ich vsetky mam a pravidelne jem) ale ani omylom si nemyslim ze ma spasia. Spasi vas zdrava do velkej miery surova strava, zostavena z kvalitnych prvotnych surovin. Hrozne co? Ziadne skratky!

Jaj a posledna vec: “Ak chcete schudnut, musite jest.” Myslim to vazne. Ak bude clovek jest 3 krat denne ci menej, telo sice zo zaciatku schudne, ale velmi vas pocin neoceni (a vrati vam to v podobe rozhodeneho metabolismu a stavu “nudze a stradania” do ktoreho sa prepne a ulozi si vsetko co sa bude dat na casy ked sa rozhodnete dat mu este menej. Su ludia ktori naozaj priberu aj z jablka ktore si vydesene telo odlozi na horsie casy. Telo je naprogramovane tak aby prezilo aj obdobie hladu a tym padom aj vasu najnovsiu “zarucenu dietu”).
Na druhej strane dnes jeme akoby sme mali oslavu kazdy den. To co zje dnesny clovek v minulusti ludia jedli na Vianoce a na Velku noc...a my sa tak obzierame 365 dni v roku. Vydeseni z moznej podvyzivy (lebo vozit sa dopravnym prostriedkom a sediet cely den na riti chce poctivu porciu kalorii, aby nas nieco v strave nahodou nechybalo).
Faktom je, ze clovek (toboz dnes) ani omylom nepotrebuje tolko jedla kolko si myslime ze “musime” zjest. Vyvazena striedmost je na mieste.

Tak asi tolko k mojej biblii chudnutia. Ak sa vam nedari schudnut, asi nieco z vyssie spomenuteho nedodrziavate a myslite si ze ked obidete pravidlo nic sa nestane (hold, sup sup precitat si opat druhy bod). Vlastne telo nebabrete, ono ta vidi a vie co si do seba narychlo nasukala ked sa nik nedival :-D

Toto nie su moje rozumy a ja nemam patent na rozum. Mam skusenost a mam vasen pre vsetko co sa toci okolo zdrvaj stravy...jaj a potom este rada citam a hromadim vedomosti na vsetko pre a proti a urobim si moj striedmy nazor na vec :-D
Cokolvek zarucene je zaruka blabolu a snahy obabrat ma ci zarobit na mne.  Opat raz RYCHLE SKRATKY NEFUNGUJU!!! Nikto sa nevyzerie zo dna na den a dolu to tiez nepojde len preto ze vas nadvaha prestala bavit alebo lebo ide leto.
Ideal je pol kila z tyzden...Samozrejme ze mozte aj viac, ale otazka je: a potom ked dosiahnete svoju vahu, co urobite? Vratite sa konecne slobodne k starym zvykom?
V tom pripade ste nepochopili ani len prvy bod...S vahou mozte vybabrat, ale telo nakoniec vybabe s vami...

Jaj a posledny bod: ked chcete schudnut, cvicenie (pravidelne a vyvazene) tiez nie je zly napad. Je lepsie hybat sa pravidelne na nizkej urovni ako sa zmasakrovat na vysoko intenzivnom cviceni. RYCHLO je opat len ekvivalent skratky a to co? NEFUNGUJE....

Moje ja: Kedysi a teraz

viac info tu: tu