Zobrazujú sa príspevky s označením Teoria ktoru treba poznat. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Teoria ktoru treba poznat. Zobraziť všetky príspevky

pondelok 25. augusta 2014

Mlieko: ta jedna, jediná vec, ktorú určite nie.


Veľa ľudí si myslí, že ako niekto kto skoro 20 rokov neje mässo budem mať problém s jedením mässa a budem ľudí fanaticky nabádať k vegetariánstvu. Nebudem. Ja som zástanca vyváženej stravy a myslím si, že vyradiť zo stravy mässo nie je niečo čo vyhovuje každému a tiež treba vedieť kde ho mienite nahradiť. Podľa mňa istý ľudia bez mässa byť nemôžu. Navyše každý musí nájsť svoju kombináciu. Ja sama som po rokoch zaradila do svojho jedálnička ryby.

Naopak môj zoznam toho čo najviac škodí zdraviu je biely. Angličania ho nazývajú  „4 whites“ ja som si to preložila ako Biela štvorka. A v odsúdeniahodnom teame najdete týchto členov: mliečne výrobky, cukor, soľ a múka. A škodlivosti kraľuje práve mlieko a jeho výrobky, ktorému idem venovať tento článok. 
Ruku hore všetci čo už počuli niekde čosi o škodlivosti mlieka a mliečnych výrobkov. Zaujatosť voči mlieku sa až neoriginálne opakuje. Kto vie čím to je, že väčšina guru o zdravej výživa ma stále dokola problém s tým nevinným bielym mliečkom. To asi nebude náhoda, čo? 
Možem sa spýtať otázku? Vy ešte vo vašom veku potrebujete nakojiť? Cítite sa ako teliatko? Lebo ja viem že to mliečko je lákavo zabalené a spracované do chutnučných sýrikov a jogurtíkov s photoshopovým ovocím na obale (Ozaj chcete vedieť ako dosiali, že to ovocie v jogurte nezhnije? Je ožiarené a chemicky spracované, alebo je to len chemická aróma a farbivo. Tažko povedať čo je väčší sajrat. No ale hlavne že je to krémove, že?)...

Mlieko – akékoľvek, slúži na to, aby novorodenec rýchlo nabral na váhe a vyrástol. A podľa toho má aj svoje zloženie. Alebo si fakt myslíte že krava má vemená na to aby ste mali pravideľne čerstvý jogurt? Skúste sa sami zamyslieť na čo pôvodne slúži mlieko. Ľudia čo tak zaryto obhajujú mlieko, zabúdaju na to čo to mlieko vlastne v skutošnosti je. Je to spôsob ako príroda pomáha kojencom (od slova kojiť mliekom) rásť. Zoberte si o koľko taký novorodenec ktorý je prevažne kojený materským mliekom zvýši svoju váhu za jeden rok. Na to to mlieko je: na rýchly rast. Ak vás zaujíma čo robí kravské mlieko, tak za dva roky zo 40 kiloveho teliatka vyrastie 900kg hovädo. To je prosím pekne základ vašej chutnučnej zmrzlinky. Ale to do reklameného letáčiku už nedajú a spotrebiteľ sa nad tým nerád zamýšľa.  Dospelý človek ale nie je kojenec a ani len tela, že nie? Alebo máte pocit že potrebujete rýchlo nabrať na váhe? Už len toto samotné sa mi zdá byť dostatočne pádny argument na to prečo nie.
Ak to chcete počuť odborne tak tu máte definiciu mlieka z wikipídie: „Mlieko je kvapalina produkovaná prsnými žľazami samíc cicavcov. Je to základný zdroj výživy pre mláďatá predtým, ako sú schopné tráviť inú potravu“ (http://sk.wikipedia.org/wiki/Mlieko_%28cicavce%29).




  Ja viem že nám ako správne odchovaným pasívnym konzumatorom sa nechce zamýšlať a strácať čas s mliekom. Ale urobte to pre seba a spoznajte čo do seba ládujete. Toto je pár stručných faktov, ktoré je dobre poznať keď je reč o mlieku:

1.       Laktóza (mliečny cukor): Cicavec k stráveniu mlieka potrebuje enzým laktázu, ktorý prirodzene produkujú dojčatá a postupne vekom produkcia tohto enzýmu klesá. Možno dôvod prečo vekom klesá schopnosť tráviť mlieko je, že dospelý človek je schopný jesť tuhú stravu a tak nemá čo cucať prsnýmé žľazy samíc (to som sem musela dať ešte raz) zvierat. Viete príroda nie je hlúpa, to len my chceme krátkozrako podvádzať. A potom si to dospelé telo s mliečnym produktom nevie poradiť a zbytočne mu len škodí a zaťažuje ho.

2.       Vápnik: toto je na dlhšie lebo metabolizmus vápnika je komplikovaný a vstupuje do procesu viacero zložiek a vitamínov (vitamín D). Vytiahnuť vápnik z mliečnych produktov je preto náročne a spáli pri tom svoje zásoby. Viac ako zdĺhane detaily, skúsťe sa zamyslieť na týmto: Krajiny s najvyššou sprotrebou mlieka, majú štatisticky aj najvyšší počet osteoporózy (odvápnenie kostí). Hm, zaujímave nie? Keď je to mlieko taký všemocný a nenahraditeľný zdroj vápnika, nemali by tie štatistiky byť opačné?

3.       Spoznaj svoje chutnučné  mliečko. Vlastne to chutnučké, je čosi veľmi nechutné, len pekne zabalené. Viete niečo o dojení kráv? Rozmýšľam či sem mám dať link na intenzívne farmy aby ste spoznali svojho darcu mlieka. Nedám, keď tak si to utrpenie vygúúglite. Priznajme si, vačšine ľudí je vlastne jedno kravské utrpenie, ale už o čosi viac nás alarmuje to naše. Tak sa poďme mrknúť na to, ako sa to mlieko získava a čo to vlastne naozaj je.

Krava vám môže dať denne 4-5 litrov mlieka (ktoré odoprie svojmu mláďaťu a iste to nerobí dobrovoľne. Kravy nie su altruisti.). Viete koľko litrov mlieka dokážu vycucať z jednej kravy na intenzívnych farmách? Až 10 krát viac. A verte že produkcia mlieka sa nezvyšuje púsťaním hudby ako vo filme Slunce, seno.... Viete ako sa zvyšuje? Hormónami. Aj to sa vám asi zdá byť abstraktné a neosobné. Ok.

A viete kto sa to mlieko dojí?  Zabudnite na to že si niekto sadne a bude kravičku pekne ručne dojiť a rozprávať sa s ňou.  Nebude. Sú na to prístroje do ktorých sa strčí kravské vemeno (dosť jemná koža verzus mechanická mašina). To vemeno sa veľmi často zapáli (dávaju na to kravičkám antibiotiká ktorá spolu s hormónami potom pijete) a vzniká na ňom hnis. Nie, kravička nejde na dovolenku kým sa jej bobo zahojí a nik jej tú ranu nebude láskavo natierať. Jednoduchu ten hnis a zápal putuje do mlieka a následne sa chemicky upraví a pasterizuje. Predstavujem vám vaš lákavý jogurtík, šlahačku a zmrzlinku. Mimochom mlieko sa čistí aj preto lebo sú v ňom kravské výkali. Ale samozrejme na pizii a cestoviných syr musí byť.    



4.       Zdraviu škodlivé mlieko. Neviem či má zmysel to tu rozpisovať. Mám pocit že toto je niečo o čom sa vela píše a hovorí. Ale ak chcete, k bonusovým efektom si pripíšte: Mlieko zahlieňuje a spôsobuje zápal v tele. Cholesterol nájdete iba v živočíšnych produktoch. Mlieko obsahuje proteín zvaný kazeín.  Skúste si (najma ak hovoríte po anglicky) dať do google: connection between casein and cancer. A môže pár dni cítať štúdie ktoré potvrdzujú že existuje spojitosť medzi rastom rakovinových buniek a kasinom (mliekom).   



Takže ak sa pýtate, prečo nemám rada mlieko a pochybujem o jeho neškodnosti, nuž tu je výcuc (nie kompeltný ale podľa mňa postačujúci) aby ste mali predstavu. Mohla by som vám ešte napísať ako sa to mlieko nasledne spracáva a čo v tých neodolateľných tovaroch naozaj je. Ale nechcem mám pocit že moj postoj k mlieku je dostatočne jasný.   

Stojí vám to kalorické mlieko za to? Mne teda určite nie. Ja si svoje telo vážim a chcem pre seba len to najlepšie. Hnis a výkaly to iste nebudú, nech by boli akokoľvek lákavo spracované.  

O alternatívach k mlieku sa dočítate tu (pozor nie su to nutricne nahrady): nahrady kravskeho mlieka

Viac info a odpovede na vaše otázky nájedete, tu stačí sa pridať:tu

nedeľa 24. augusta 2014

T1. Poznaj svoje jedlo, alebo aj rýchlo teoria stravy

Iným slovom - Čo byste mali vedieť  o jedle všeobecne skòr ako bude reč o jedálničku.

Keď je reč o jedle,treba sa naučiť rozlíšiť tri veci ktoré sú nedotknuteľné a nech vás ani nenapadne vyhodiť ich ak chcete aby vaša strava bola vyvážená a zdravá. Vaše telo ich potrebuje, sú nenahraditeľné. Existujú diety ktoré úmyseľne zvyšujú a naopak znižujú jednu z trochu zložiek na úkor iných. Tým nútia telo spalovať zásoby a dôsledok toho je že schudnú. No poškodia si následne zdravie. To nepokladám za cestu správnym smerom. Môj názor je, že je to hazard s telom a zdarvým. Musíte vedieť čo (a kedy) potrebuje vaše telo a ak pochopíte koľko toho potrebuje, telo začne fungovať správne. Takže poďme na to:

a)     Karbohydráty (môžete ich nájsť označené aj ako cukry či škrobyči sacharidy, mne vyhovuje to anglické karbohydráty.)
Karbohydráty by mali byť 50% vašej stravy najmä v podobe ovocia a zeleniny(u mňa osobne je podiel niekde pri 80-90% najmä zo surovej zeleniny).
Z obdobia keď som študovala zloženie stravy si pamatám, že slovenská wikipedia ma výborne spracované danu tému ak chcete technické detaily  (https://sk.wikipedia.org/wiki/Sacharidy).
Čo ale potrebujete vedieť je toto – karbohydráty nie je jedna vec. Delia sa na škoby a cukry a tie sa dalej delia (sacharoza, fruktoza, glukoza...).Za najlepší zdroj energie sa pokladá glukóza a následne sacharóza. Telopotrebuje 150 g glukózy denne.
Karbohydráty majú mať svoje miesto v raňajkách, desiate a olovrante. Na večer ich už telo nepotrebuje ak sa nechystaté ponociach behať maratón.
Karbohydráty sú tiež zdroj vlákniny a nie je nič zdravšie pre tráviaci systém a črevá, ako vláknina.
Kde ich nájdete? Škroby najmä v obilninách (ryža, kukurica, pšenica a ichvýrobky ako chlieb, cestoviny...) v zemiakoch a strukovinách. Cukry nájdete v ovocí, zelenine a mliečnych výrobkoch.
“D-Glukóza je pre existenciu ľudského organizmu nevyhnutná. Je tonajrýchlejší a najzákladnejší zdroj energie pre ľudské telo, najmä pri športealebo inej pohybovej aktivite... Je to ich jedinýzdroj energie, bez ktorého sa nezaobídu. Tkanivá spotrebujú za 24 hodín približne 150 g glukózy. To je teda minimum, ktoré musí zdravý človek (ale aj diabetik) prijať. Organizmus nemá schopnosť vytvoriťglukózu z tukov okrem veľmi malého množstva, ktoré vzniká glycerolu. “ (wikipedia)

b)      Tuky – koľko tukov denneby ste mali zjesť? 10 – 15 g čo je asi 30 – 35% vašej stravy.  
Nie sú tuky ako tuky.Tuky nie sú nepriateľom. Existuju takzvané esenciálnetuky (doporučujem túto stránku je tam aj zoznam  http://www.protein.sk/-esencialne-tuky)a to slovo esenciálne znamená nenahraditeľné.
Čo vás z tukov zaujíma sú predpvšetkým takzvané MONOnenasýtene a POLYnenasýtenétuky (tie známa OMEGA 6 a 3) ktoré by mali pokryť 25% z 35. MONO, ktoré chránia srdce, nájdete v olejoch (olivový, ľanový), orechoch (pistácie,mandle, kešu, lieskovce) a POLY, najmä OMEGA 3 nájdete v rybách (losos,makrela), vlašských orechoch, ľanových semienkách a oleji, soji, repke...
Tuky sú tiež niečo čo v tele spracúva pečeň. Čím tučnejšie jedlo a horší tuk (snažene jedlo napríklad), tým viac zaťažená pečeň (už ste počuli o stukovatelej pečeni?). Tuk potrebujete, ale ten zdravý.
„Po celé roky aplikovali v liečbe všetcilekári nízkotučnú diétu. Obmedzenie príjmu tuku je kľúčom k chudnutiu, kontrolyhladiny cholesterolu a prevenciu zdravotných problémov. Výskum ukazuje, že viacako celkové množstvo tuku v strave, je dôležitejšie, aké druhy tukovkonzumujete. Zlé tuky zvyšujú hladinu cholesterolu a riziko vzniku niektorýchchorôb. Dobré tuky majú opačný efekt, chránia vaše srdce a podporujú celkovézdravie. V skutočnosti tuky, ako omega-3 mastné kyseliny sú absolútnenevyhnutné nielen pre vaše fyzické zdravie, ale aj o vašu emočnú pohodu.“

c)      Bielkoviny – alebo aj proteiny (zložené z amidokyselín).
Nuž toto je kameň úrazu. Okolo bielkovin sa veľa kecá. Treba si zapamätať toto:máte prijať 0,75 kg bielkovin na 1 kg váhy ktorú chcete dosiahnuť (malo by tobyť 10-15%).
Existujú takzvané esenciálne amidokyseliny (je ich 8). Telo si ostatné amidokyseliny vie vyrobiť no týchto 8 mu musíte dať. Denne.
Kde ich nájdete? Tu sa veci komplikujú. Máte dve možnosti. Alebo použijete ako zdroj takzvané vysoké (taliančina ich nazýva vznešené) bielkoviny. To sú potraviny ktoré obsahuju už všetkých 8 v jednom jedle (sú to živočíšne bielkoviny – mässo,vajcia a syr). Alebo môžte ísť cestou ktorou idem ja a nejesť živočíšne bielkoviny, keďže ich pokladám za zdraviu škodlivé. A tým pádom idete cestou nízkych bielkovín čo znamená rastnynné bielkoviny. Ano aj rastilny majú habadej bielkovin len nenájdete všetkých 8 esenciálnych v jednom. Na toto pozor ak má byť strava vyvážená. Tu je kameň úrazu vegetariánov a vegánov.Výradia niečo a netušia kde to pôjdu nahradiť. Potom majú zadelané na nevyváženu stravu. Ak nejete alebo len minimálne jete  živočíšne bielkoviny, musíte namiesto nich jesť SPOLU viac jedál ktoré obsahujú rôzne amidokyseliny. Ideál (pre mňa) sú obilniny+ strukoviny ktoré majú vysokú nutričnú hodnotu a ich kombinácia je záruka vyváženej dávky bielkovín. Samozrejme existuje aj tofu, seitan, karfiol a brokolica iné, na bielkoviny bohaté rastilnné jedlá.

 Na tému bielkovín existuje nespočetne veľa názorov. Moje skalopevné presvedčenie je toto: alebo jete kvalitné živočíšne bielkoviny (mlieko to iste nebude) alebo jete veľa obilnín a strukovin (denne).
Bielkoviny majú mať svoje miesto v obede a večeri.